V novele Rinaldova cesta nám autorov sympatický hrdina, štrnásťročný rómsky chlapec Rinaldo, vyrozpráva tragikomický príbeh svojej dobrodružnej cesty zo smetiska do Budapešti.

 

Na skládku prišlo nákladné auto z Tesca. Vozili nám odtiaľ všetko, čo im zakázali predávať. Salámy, konzervy, kompóty, cestoviny, kávu, ale aj topánky, šaty, niekedy aj hračky. Raz doviezli iba samé modré pršiplášte a Rómovia ich potom nosili, aj keď bolo horúco a vôbec nepršalo. Celý týždeň v nich behali, lebo sa im páčilo, že sú všetci rovnakí.
„No čo chceš viac? Všetko tu je!“ povedal Patkaň Kráľ Rolandovi, zložil si klobúk a utrel si čelo od potu. „Rovno pred teba tu vysypú kurča – a ešte aj ugrilované! Ti hovorím, tu si urobte s Andželkou život. Nie v Čechách!“
Okolo auta sa zbiehali romáci s dlhými palicami, na ktorých mali ostré háky, ako kopie, vrhli sa na smetie a začali ho triediť. No museli sa ponáhľať, lebo auto už dosypalo a k čerstvej kope sa rútil báger. (úryvok z knihy)