user's avatar
FACTORY PEOPLE. The Andy Warhol Museum of Modern Art
FACTORY PEOPLE
23. 07. – 30. 11. 2020
MÚZEUM MODERNÉHO UMENIA ANDYHO WARHOLA

Výstavná koncepcia sleduje predstavenie kľúčových ľudí z prostredia Warholovej legendárnej Factory, ktorí boli jej súčasťou a formovali dejiny umenia druhej polovice 20. storočia. Má edukačno-prezentačný charakter a je fyzickým ekvivalentom dlhodobého online projektu, ktorého obsah múzeum tvorí s grafikom Jurajom Behúnom.
Výstava je nainštalovaná v priestoroch Art Café MMUAW v undergroundovom prispôsobení.
O ľuďoch, ktorí sa intenzívnejšie pohybovali vo Warholovej legendárnej Factory, sa niekedy hovorilo ako o Andyho ľuďoch. Tí, ktorí sa v tomto kultovom ateliéri kráľa pop-artu aj kreatívne realizovali, väčšinou po sebe nechali nezmazateľnú stopu významu ich tvorby minimálne v kontexte americkej histórie druhej polovice 20. storočia.
Či už to boli hudobníci, herci, filmári alebo spisovatelia, bez ohľadu na pohlavie či vek, boli súčasťou undergroundového priestoru Factory, ktorý bol tak dominantný v ére Andyho Warhola, že aj v súčasnej dobe by sme len ťažko našli ekvivalentný priestor s tak výrazným kultúrno-umeleckým významom. Čo bola vlastne tá Factory? Nebol to len ateliér Andyho Warhola, ale aj obývačka, spláňa, nahrávacie štúdio, kino, otvorený priestor pre kohokoľvek a čokoľvek – tým všetkým a ešte viac bola legendárna Silver Factory. Bola aj miestom, kde rozkvitol do svojho najkrajšieho obdobia newyorský underground, kde vznikali prvé intermediálne projekty a v ktorom (na prvý pohľad) „zdravý rozum“ dovolenkoval. Pre dejiny umenia je to však dobré.
Factory – to bola veľká párty. Dovolím si tvrdiť, že možno jedna z najväčších a najkonzistentnejších, keďže vyprofilovala pre svet umenia fenomenálnu postavu – kráľa pop-artu. Zvyklo sa v tom čase hovoriť, že ten, kto Warholovu Factory nenavštívil, akoby na umeleckej scéne ani nebol. Mohli by sme o tejto továrni na umenie písať z mnohých aspektov, od sociologického až po kultúrno-spoločenský, no náš záujem sa v súvislosti s touto výstavou sústreďuje na konkrétnych ľudí, ktorí tvorili obsah a hybnú silu tohto prostredia a boli si určitý dlhší či kratší čas s Andym niečím blízki.
Projekt predstavovania kultových ľudí z prostredia Factory vznikal koncepčne v čase lockdownov, Covidu-19 a rôznych pandemických obmedzení, počas ktorých sa naša múzejná činnosť musela prepnúť do online režimu. Vymysleli sme tento koncept a postujeme ho na naše sociálne siete každý štvrtok už niekoľko mesiacov. Má pre nás prezentačno-edukačný význam, a keďže odozva zo strany verejnosti bola veľmi pozitívna, rozhodli sme sa tento projekt predstaviť aj v jeho fyzickej podobe. FACTORY PEOPLE obsahovo vychádza najmä z textov, ktoré sú doplnené o fotografie a súčasťou predstavenia každej osobnosti je dominantný plagát, digitálna grafika, ktorá má za úlohu vizuálne zlúčiť undergroundovú atmosféru Factory s konkrétnou postavou. Túto úlohu výborne zvládol grafik Juraj Behún, ktorý s múzeom na tomto projekte spolupracuje a ktorý je autorom vystavených grafík/plagátov ľudí z prostredia Andyho Factory.
Factory People:

BIBBE HANSEN, BOB COLACELLO, BRIGID EMMETT BERLIN, EDITH MINTURN „EDIE“ SEDGWICK, GERARD MALANGA, HOLLY WOODLAWN, CHRISTOPHER MAKOS, JANE HOLZER „BABY JANE“, JOHN RICHARDSON, KEIT HARING, LEEE BLACK CHILDERS, LEO CASTELLI, LOUIS WALDON, MARY WORONOV, PAUL AMERICA, PAUL J. MORRISSEY, PHILIP PEARLSTEIN, VICTOR BOCKRIS, JANET SUSAN MARY HOFFMANN „VIVA“
BIBBE HANSEN
Jej život ovplyvnili úteky z domu, záškoláctvo, túlanie sa ulicami. Po stretnutí s Andym Warholom, ktorého ihneď zaujala, vznikla spolupráca na filme Prison. Objavila sa tiež vo filme  Warhol's Restaurant, 10 Beautiful Girls, 10 More Beautiful Girls, vidieť ju v dvoch Warholových screentestoch a krátko tancovala počas koncertov skupiny Velvet Underground. Stala sa najmladšou Warholovou superstar.

BOB COLACELLO
V roku 1970 Colacello napísal recenziu na Warholov film Trash. Získal si tak pozornosť nielen Andyho, ale aj režiséra Paula Morrisseyho. Ten ho oslovil, aby písal pre Warholov časopis Interview. Nasledujúcich 12 rokov bol Bob priamo zapojený do všetkých oblastí života  v ateliéri – známom ako Factory. Bol pravou rukou Andyho Warhola, jeho priateľom a spoločníkom, a z časopisu Interview sa za jeho pôsobenia stal jeden z najznámejších lifestylových časopisov.

BRIGID EMMETT BERLIN 
Brigid bola od roku 1964 neodmysliteľnou súčasťou Factory, neskôr časopisu Interview. Objavila sa vo viacerých Warholových filmoch, napríklad Chelsea Girls (1966). Keby ste sa Andyho Warhola spýtali, s kým si bol najbližší - s osobou, ktorej každé ráno zavolal, aby sa porozprával a poveril odpoveďou na rôzne otázky z tlače - pravdepodobne by vám dal meno svojej  najlepšej priateľky Brigid Berlin. Brigid každý deň takmer dve desaťročia dvíhala telefón
a počula Andyho tichý hlas: „Páni, Brig, čo sa deje?“

CHRISTOPHER MAKOS 
Warhol Makosa opísal  ako „najmodernejšieho fotografa v Amerike“, v tom čase pracoval aj pre časopis Warhol’s Interview.
Isté obdobie pracoval ako fotograf pre Andyho Warhola. Z tohto obdobia je najznámejšia ich spoločná cesta do Číny, ktorú zdokumentoval,
a kde sa Makosovi podarilo zachytiť Warhola veľmi uvoľneného.

EDITH MINTURN „EDIE“ SEDGWICK
Edie Sedgwick pochádzala z prominentnej kalifornskej rodiny. Od útleho veku bojovala
s poruchami príjmu potravy a neskôr psychickými problémami. Na jeseň roku 1963 začala študovať sochárstvo, ale vo veku 21 rokov odišla do New Yorku, aby sa venovala modelingu. Od momentu, kedy sa stretla s Warholom na jednom večierku v marci 1965, bolo na svete duo - umelec a jeho múza. Edie, ktorej najväčšia sláva trvala naozaj len krátko, postupne spadla hlboko do pasce drog a alkoholu, čo stoplo jej kariéru.

FREDERICK W. HUGHES
Warholov manažer - bezchybne oblečený Fred Hughes - bol rovnako osobnosťou ako pop-artový umelec. Známy pre svoj drsný humor, pohotový vtip ale aj znalosťami dejín umenia, stal sa, keď Warhol zomrel v roku 1987, vykonávateľom, resp. správcom umelcovho majetku. Napriek  zdravotným komplikáciám Fred Hughes dohliadal na mimoriadne úspešný predaj Warholových diel a majetku v  Sotheby's v roku 1988, podporoval vznik Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach a neskôr
aj otvorenie múzea Andyho Warhola v Pittsburghu.
GERARD MALANGA 
Gerard Malanga, ktorý začínal ako Andyho asistent za minimálnu mzdu, si skoro uvedomil, že to bude oveľa viac ako len „letná brigáda“. V ďalších rokoch svojho pôsobenia nielen asistoval pri tvorbe sieťotlačí, ale aj účinkoval vo Warholových filmoch (napr. Batman, Dracula, Vinyl), pomáhal pri realizácii filmov „Screen Test“ (v prvom z nich si aj zahral), bol pri založení časopisu Interview. The New York Times mu prisúdil titul „Warholov najdôležitejší spolupracovník“.

HOLLY WOODLAWN  
Holly Woodlawn sa narodila ako Haroldo Santiago Franceschi Rodriguez Danhakl v Portoriku. Z domu odišla v 16 rokoch a stopom sa dostala do New Yorku. Nakoniec sa stala transrodovou portorickou herečkou a Warholovou superstar, s ktorým sa stretla v jeho ateliéri Factory pri premietaní filmu Flesh (1968). Získala malú rolu vo Warholovom filme Trash (1970), ale režiséra a zároveň scenáristu Paula Morrisseyho zaujala natoľko, že jej rolu prepísal, aby mala oveľa väčší priestor.

JANE HOLZER, „BABY JANE“
Jej priateľstvo s Warholom sa začalo v roku 1964, keď mala 24 rokov a bola úspešnou modelkou. Čoskoro sa stala pravidelnou návštevníčkou Factory. O Baby Jane sa hovorí ako o Warholovej prvej superstar, ktorá upútala veľkú pozornosť médií. Bola známa mnohými vecami, medzi nimi aj svojou veľkou krásnou hrivou svetlých vlasov, nadšením pre všetko nové a vzrušujúce, a tým, že bola takmer prorokom umenia Andyho Warhola, lebo bola jednou z prvých a najhlasnejších obdivovateľov jeho práce
JOHN RICHARDSON
John Richardson bol  blízkym priateľom Andyho Warhola, dokonca sa objavil aj v jednom z jeho filmov. „Keď som stretol Andyho, stále žil so svojou matkou", povedal pre The New York Times. Poznali sa veľmi dobre, čo spôsobilo, že jeho smútočný príhovor na spomienkovej slávnosti po Warholovej smrti nebol len formálnym vyjadrením smútku nad stratou umelcovho života, ale i priblížením jeho osobnosti a podstaty jeho tvorby. Zdôraznil Warholovu vieru, ktorú nazval kľúčom k jeho psychike a tvorbe.

KEITH HARING
Keith Haring bol fenomenálnou osobnosťou americkej undergroundovej scény  80. rokov minulého storočia. Aj keď je známy najmä svojimi farebnými dielami a ikonickými motívmi, akými sú napríklad „žiariace dieťa“ alebo „štekajúci pes“, veľká časť jeho diel reagovala na súčasné spoločenské a politické udalosti: napríklad zápas o koniec apartheidu, epidémiu AIDSu či problematiku drogovo závislých ľudí. Inšpirovaný graffiti umelcami začal ako jeden z prvých kresliť kriedou na staniciach metra v New Yorku, čím vypĺňal prázdne priestory medzi plagátmi. 

LEEE BLACK CHILDERS
Takmer  okamžite po presťahovaní do New Yorku (1968) sa ocitol vo Warholovom ateliéri Factory, ktorý v tom čase bol najznámejším miestom stretávania sa umelcov a hudobníkov. Childers v online rozhovore opisuje situáciu, v ktorej mu Warhol povedal: „Povedzte, že ste fotograf a ste fotograf“. A ukázal cez továreň na Candy Darling,
ktorá bola jednou z veľkých drag queens, a znova povedal: „Pozri sa na ňu. Hovorí si, že je žena a je ženou“. „Takže od tej chvíle som bol fotografom“, uviedol Childers.
LEO CASTELLI
Castelli sa v roku 1941 usadil v New Yorku, ale až v roku 1957 otvára Galériu Leo Castelli.  V priebehu 60. rokov zohral dôležitú  úlohu pri začiatkoch kariér mnohých najvýznamnejších umelcov XX. storočia vrátane Roya Lichtensteina, Andyho Warhola, Claesa Oldenburga, Cya Twomblyho... Castelli vytvoril a zaviedol systém mesačných štipendií pre umelcov, s ktorými spolupracoval, aby sa mohli sústrediť na svoje umenie. Pomáhal pri kultivovaní a definovaní hnutí: pop-art, minimalizmus, konceptuálne umenie a postminimalizmus.

LOUIS WALDON 
Waldon začal svoju hereckú kariéru v roku 1965. Bol známy najmä vďaka spolupráci s americkým umelcom a filmovým režisérom Andym Warholom. Warhol ho obsadil do svojich filmov po tom, ako ho začiatkom 60. rokov videl v kaviarni na Broadway. Aj po svojom odchode z New Yorku bol s Andym Warholom a so skupinou ľudí z Factory stále v dobrom vzťahu.

MARY WORONOV
Študovala sochárstvo, avšak po exkurzii
vo Warholovej Silver Factory sa jej život radikálne zmenil, k svojim spolužiakom sa už nevrátila. Prvá fáza jej hereckej kariéry je tak neodmysliteľne zviazaná s Warholom a jeho filmovými experimentami a projektmi, keď zažiarila v úlohe Hanoi Hannah v experimentálnom undergroudovom filme Chelsea Girls, ktorý sa stal Warholovým prvým komerčne úspešným celovečerným filmom. Okrem toho sa objavovala ako tanečnica počas koncertov skupiny Velvet Underground.
PAUL AMERICA
S Andym Warholom sa stretol v polovici roku 1965 na diskotéke v New Yorku. Warhol považoval Paula Americu za „neuveriteľne dobre vyzerajúceho - ako komiksová kresba pána Americu, čistá, pekná, veľmi symetrická“. Warhol pozval Paula do svojho štúdia The Factory, ktoré sa nachádzalo na ulici 231 East 47th Street. Paul sa nakoniec do štúdia presťahoval a Warhol ho pokrstil na „Paul Americ“. Meno možno odvodil od Paulovho bývalého bydliska Hotel America.  Počas pôsobenia vo Factory sa Paul stal závislým od heroínu. Drogy zmenili jeho správanie a stal sa paranoidným a niekedy násilným, nakoniec Factory opustil okolo roku 1967.

PAUL  J. MORRISSEY
Keď Paul prvýkrát vstúpil do Factory v roku 1965 a bol predstavený Warholovi, jeho povinnosťou bolo zametanie podlahy („tradícia“ pre nováčikov), ale rýchlo sa zorientoval a začal pomáhať pri filmovaní. Warhol ho požiadal, aby prispel nápadmi a priniesol nové podnety k filmovým experimentom a dohliadal na všetky umelecké projekty, na ktorých sa podieľal buď ako režisér, kameraman alebo strihač. Ďalší Morrisseyho nápad spočíval v tom, aby sa meno Andyho Warhola spájalo s hudobnou skupinou a na tento účel objavil „Velvet Underground“, pridali do kapely speváčku Nico a podpísali s nimi spoluprácu.

PHILIP PEARLSTEIN
Od roku 1946 študoval na Carnegie Institute, kde jedným z jeho spolužiakov bol Andy Warhol a aj jeho budúca manželka Dorothy Cantor. Hneď po ukončení štúdia v júni 1949 sa Pearlstein a Warhol presťahovali do New Yorku, kde najskôr zdieľali spoločný podnájom. Warhol si okamžite našiel prácu ilustrátora v katalógoch a časopisoch, zatiaľ čo Pearlstein si našiel prácu až po dlhšom čase. V roku 1950 sa Philip Pearlstein oženil
s Dorothy Cantorovou a na svadobnej hostine bol, samozrejme, aj Andy Warhol.
VICTOR BOCKRIS 
Bockrisova kniha The Life And Death Of Andy Warhol patrila k prvým komplexným životopisom najkontroverznejšieho a najvplyvnejšieho umelca od narodenia až po jeho smrť, odhaľuje podrobnosti o jeho detstve až po prerazenie v umeleckom svete. Zostaviť a napísať knihu Warhol: The Biography Bockrisovi trvalo 6 rokov a aj vďaka nej si vybudoval meno vo svete spisovateľov.

VIVA, v. m. Janet Susan Mary Hoffmann
Preslávila sa ako jedna z Warholových superstar. Meno Viva jej dal Andy Warhol pred uvedením prvého filmu, v ktorom účinkovala. Objavila sa vo viacerých Warholových filmoch a bola častým hosťom v jeho slávnom ateliéri Factory. Viva práve telefonovala s Andym Warholom, keď ho 3. júna 1968 postrelila Valerie Solanas.  Dokonca odprevádzala a utešovala umelcovu matku Júliu v taxíku, keď opúšťali nemocnicu Columbus na Manhattane, v ktorej Warhola hospitalizovali po tragickom incididente vo Factory. Po tejto udalosti si tieto dve ženy vytvorili priateľstvo.
FACTORY PEOPLE. The Andy Warhol Museum of Modern Art
19
203
1
Published:

FACTORY PEOPLE. The Andy Warhol Museum of Modern Art

19
203
1
Published: