1. Začiatočná fáza - Preparácia (príprava):
   

Blížil sa čas definitívneho vyjadrenia sa, o čom bude moja bakalárska diplomová práca.

Táto skutočnosť mi bola jasná už pár mesiacov dopredu a žila som v ilúzii, že je samozrejme,

ktorá bude reprezentovať moje ukončenie bakalárskeho stupňa štúdia.

Myslím, že tu zakolísalo moje umelecké sebavedomie!

2. Inkubačná fáza – Dozrievanie (čakanie na múzu):

    
Okej, tému som si napokon vybrala. Som v celku spokojná, znie to dobre a je to flexibilne
podané, takže si na to môžem postupom času našiť, čo chcem ... Čo chcem!
A vraj kreatívna imaginácia nemá obmedzenie!Ja sa cítim tak strašne obmedzene
a nerozhodne, že v miernych depresiách sa snažím čakať osamote na odpoveď “zhora“,
prípadne sa uchyľujem k proseniu o pomoc mojich najbližších.

3. Inšpiračná fáza – Vnuknutie:

 

Pod pojmom inšpirácia rozumieme obzvlášť intenzívny tvoriaci stav, kedy sú zmobilizované

všetky sily a sú sprevádzané živým vnímaním dojmov, zvýšenou citlivosťou, pohyblivosťou

a pružnosťou myslenia, emocionálnou otvorenosťou. Je to vraj zvláštny prípad estetického

zamerania, kedy vnímame ponuku nových nápadov, problémov či obrazov. 

To všetko nám vysvetľuje psychológia umenia. Krásne nám to opisuje aj Petr Iljič

Čajkovskij: „ Márne by som sa snažil napísať slovami všetku tu nesmiernu blaženosť,

ktorá sa človeka zmocní, keď sa zrazu objaví myšlienka a začína sa rozrastať do určitých foriem.“ 

Mňa tieto slová veľmi potešili, pretože som im uverila. Po vlastnej skúsenosti túlania sa

lesom, pozorovaním prírody a vciťovaním sa do svojho prirodzeného prostredia.

S nastaveným estetickým vnímaním som sa pokúšala prísť na ten správny nápad.

 

Aj mne to konečne ťuklo! A samozrejme, že nie v podobe iba jedného dobrého nápadu ...
ale možno dvoch! V tomto procese je človek asi najšťastnejší. Teda, aspoň na nejakú krátku
dobu, počas ktorej sa mu vráti sebavedomie. Konečne vie ako a kde nájde odrazový mostík
a líniu, po ktorej sa bude pohybovať. A tak sa dostávam k veľmi dôležitému bodu a tým je:
konzultačné (strategické) stretnutie so ženskými v kaviarni, kde máme nekonečný priestor na
rozoberanie všetkých nápadov a noviniek. Po tomto prvom “oťukávaciom“ kole konzultácii,
prichádzajú reálne konzultácie v škole. Tu som prvýkrát v miernych rozpakoch, ktoré hraničia
s pocitom: „ Čo keď to bude trapas?!“


 

Prvú fotku do mojej bakalárky som vedome (už s jasným zámerom) urobila 11.marca.
Odvtedy pracujem, prakticky, nepretržite. Mám rada tento proces!Začnem obšírnejšie,
skúšam, čo na mňa platí, čo ma baví a čo automaticky okliešťujem, až do chvíle,
kedy som si istá tým, čo robím. Nájdem si spôsob, jasné vodítko a cieľ. Aj keď nastávajú
situácie, ktoré nám opisuje psychológia umenia takto: „Súčasne dochádza tiež k tomu, že sa
neustále znižuje sloboda tvoriaceho rozhodovania- nápady sú stále obmedzenejšie a dielo
začína svojmu tvorcovi „diktovať“ svoju ďalšiu genézu.“


 

A tak teda! Všetko to je krásny pracovný postup.

No vie sa ma celkom dotknúť, ak tie najlepšie zábery prichádzajú napríklad v piatok
večer, keď sú všetci ostatní vonku a bavia sa. A ešte stále nemám diaľkovú spúšť,
takže si zabehám. Nevadí, toto je bakalárka! Obetujem čo treba, veď hádam sa mi to vyplatí.

 

Áno, vyplatilo sa mi to! A navyše v podobe, akú som si ani nepredstavovala. Ochorela som
v najväčšom pracovnom nasadení. Vo chvíli, keď som začínala pociťovať ten provokujúci
adrenalín, keď už máš len pár dní do dotiahnutia práce dokonca. Tak asi končím!
Sorry, drahá bakalárka, momentálne si druhoradá!

 

Toto je obdobie, kedy už postupne utíchajú debaty o fotkách a výberoch.
Hovorí sa už len o prípadných korekciách. Tu nastupuje veľmi dôležitá časť a tou
je písanie teoretických textov k bakalárskemu cyklu. Zapínam rečovú a vyjadrovaciu časť
mozgu, študujem literatúru, aby som dôstojne opísala to, čo nemusí byť jasné z fotografií.

 

V tejto fáze sa človek nachádza len chvíľu, ale o to je táto fáza vzácnejšia.
Je to stav, keď už je všetko hotové, fotky sa tlačia a času je ešte vcelku dosť.
Vtedy mám dostatok času zrekapitulovať si celý priebeh mojej práce.
Či som pre to urobila maximum, či som spokojná s výsledkom a či to niekoho zaujme.
Je to pre mňa podobné očakávanie, ako keď sa zúčastníte súťaže a čakáte či ste vyhrali.

 

Tak, a sme na konci! Fotografie vyšli dobre, som naozaj spokojná. Teraz si nájsť dobré
strategické miesto, kde sa celý cyklus čo najlepšie odprezentuje a začínam(e) inštalovať.
Som zvedavá, koľkokrát sa táto inštalácia bude meniť.

ktorá vzniká priamo na obhajobách bakalárskych prác pomocou  Polaroidu.

Táto fotografia je myslená ako finálna “bodka“, že sa moja bakalárska práca ,

aj toto obdobie, práve teraz ukončili.